Ochorenie sa začína zmätenosťou a prerastá do úplnej straty logického myslenia. "Ide
o degeneratívne ochorenie mozgu, pri ktorom zanikajú mozgové bunky a
mení sa aj látková premena v mozgu. Foriem demencie je niekoľko, no
práve Alzheimerova choroba je z nich najčastejšia," načrtla Kvostková.
Ako starne populácia a zvyšuje sa vek dožitia, narastá aj počet pacientov s týmto ochorením. "Podľa štatistík má Alzheimerovu chorobu každý desiaty človek nad 65 rokov a približne každý druhý nad 85 rokov," upozornila lekárka.
Ochorenie sa podľa nej v súčasnosti nachádza na zozname nevyliečiteľných chorôb a nie je možné vopred zistiť, koho postihne. "Medzi
rizikové faktory patrí ženské pohlavie, pozitívna rodinná anamnéza,
vyšší vek, nižšie vzdelanie, vysoký krvný tlak a cholesterol,
predchádzajúce úrazy hlavy či mozgová skleróza," vymenovala Kvostková.
Pacientom sa podľa nej spočiatku zhoršuje pamäť, bývajú zmätení, opakujú
otázky, ťažko tvoria vety. Typické je neustále hľadanie vecí, pretože
ich odložili inde než obvykle a nedokážu sa rozpamätať. "Majú problém
sa orientovať aj v známom prostredí, mýlia si mená rodinných
príslušníkov, neskôr ich nemusia vôbec spoznať, následkom zmätenosti
trpia častými zmenami nálad a ich správanie býva nepredvídateľné," priblížila.
V súčasnosti nie je možné toto ochorenie vyliečiť, príznaky tlmia lekári
farmakologickou liečbou, využívajú psychoterapiu a tréning zručností,
aby pacientom zostala aspoň čiastočná sebestačnosť. "V pokročilých
štádiách ochorenia je však väčšina pacientov odkázaná na pomoc
príbuzných, opatrovateľov, alebo bývajú umiestnení v špecializovaných
zariadeniach, pretože starostlivosť o nich je nesmierne psychicky aj
fyzicky náročná," objasnila primárka.
Dobrou správou podľa nej je, že riziko rozvoja demencie je možné spomaliť. "Vhodné
je už od mladosti sa zdravo stravovať, športovať a stimulovať mozog -
vzdelávať sa, trénovať pamäť, čítať knihy, učiť sa jazyky, lúštiť rôzne
hlavolamy, sudoku a krížovky," odporučila.